Bob Sinclar a jeho piatkové patatas

Keď som niekomu povedala, že idem na piatkové vystúpenie Boba Sinclara v Ministry of Fun v Banskej Bystrici, tak ma odbil hláškou: „To bude diskotéka.“ Na optimizme mi to ale neubralo, a s pocitom, že sa tam odohrá skvelý house som nasadla do auta, smer Banská Bystrica. A aj keby to bola diskotéka, no a čo. Veď kedy človek zase uvidí a vypočuje si naživo samotného Boba Sinclara? Jednoducho zážitok ... a zážitok to naozaj bol! Cestou som ešte prehovorila nášho šéfredaktora (resp. uniesla) a kamaráta, čo bolo nakoniec dobré, lebo to, čo sa odohrávalo ten večer, by mi nikto neuveril.

Ministry of Fun som doposiaľ poznala len z fotiek. Bez ostychu môžem povedať, že mi pri vstupe vyrazil dych a v hlave mi prebleskla len jedna veta: „Tak toto je naozaj klub“. Pre mňa najväčšie plus boli svetlá, ktoré sa nezmyselne nemihotali zo strany na stranu, ako to vidím v iných kluboch, ale boli ovládané pánom, ktorý presne vedel čo robí. Bola o chvíľu polnoc, ľudí pomenej, ale to nič nemenilo na tom, že onedlho sa za mixpultom objaví sám Bob Sinclar. Zostávala mi ešte pol hodinka na motanie po klube, okukanie všetkých zákutí, a potom už len zaujať stanovisko vedľa parťákov a čakať. Niečo po pol jednej som zbadala malú postavičku s dlhými vlasmi, ako sa pripravuje na svoje vystúpenie. Ozvalo sa: „Bob Sinclar is in the hooooouse“, celý dav ľudí (a nazbieralo sa ich na parkete dosť), sa vrieskajúc presunul pred pódium a s rukami hore si pýtali prvú skladbu. A tou bola jedna z jeho posledných, „Tik Tok“ v spolupráci so Sean Paul. Typický Bobov štýl, ľudia sa bavia, tancujú, všetko super. Až do chvíle, kedy sa v pozadí ozval druhý track a celý klub počul Bobove prvé „krumple“. Nevadí, to sa stáva, nikto nie je dokonalý a dokonca ani Bob Sinclar nie. Jedny krumple mu ešte odpustím, veď čo je na tom. Nasledovali druhé. Hm, to bude určite taký track, to je v pohode. Tretie krumple. Čo zlyhala technika? ale veď DJovi pred ním sa nič podobné nestalo. Štvrté krumple. Toto nie je možné. Možno to je nejaký nový francúzsky štýl. Piate krumple. Nie je to len náhodou nejaký dvojník Boba Sinclara? Šieste krumple. Asi sa snaží o nejaký svetový rekord. Siedme krumple .... mohla by som takto pokračovať až minimálne k číslu 15. Celý klub s nemým úžasom sledoval, ako sa Bob Sinclar nevie popasovať so svojimi trackmi. Všetci uprene pozerali na jeho trápenie, chytali sa za hlavu, a pri každom prechode stŕpnuto čakali, či to zvládne. Postupne sa pred barom nazbieral rad mobilov, foťákov a nahrávačov, ktoré sa zapli len pri mixovaní, lebo tomu, čo sa tam odohrávalo, naozaj nikto neveril. Toto je DJ, kvôli ktorému som sem docestovala? DJ, ktorý hráva už 25 rokov? Ani si nechcem predstaviť, ako sa cítil jeho zarytý fanúšik, ktorý sa na jeho predstavenie tešil 2 mesiace, lístok si kúpil ešte v predpredaji, odpočítaval dni do 20.mája a potom prišlo toto! Toto si ten fanúšik naozaj nezaslúžil.

Čo sa vlastne stalo? Prečo patatas? A prečo toľko? Nejde mi to do hlavy, veď predsa tento človek hráva v najznámejších kluboch na svete, a tam by mu tieto chybičky krásy iste nedovolili. A za tých 25 rokov má za sebou už toľko hraní, že tieto veci by mal ovládať aj so zatvorenými očami. Nepochopiteľné, a z jeho výkonu sa budem ešte dlho spamätávať. V sobotu mal vystúpiť v pražskom SaSaZu, ale akcia bola zrušená. Škoda, lebo od susedov sme mohli zistiť, či si svoju celoročnú „úrodu“ Bob šetril len pre slovenského diváka. Ani by mi nevadilo, že to bola naozaj diskotéka, diskotéka na úrovni, ktorá sa dala počúvať, a na ktorú by som sa aj zabavila ... ale za toľko prešľapov v jednom sete by sa hanbil aj nováčik. To už je ale osud tejto doby, kde silný marketing okolo producenta predčí jeho skutočné schopnosti.

Môžem už iba dodať, že ak by toto urobil ktorýkoľvek slovenský DJ, ručím za to, že už by si zrejme nikde nezahral.